Morthens Trnava

Klubový web na  
 
Spoluhráči.cz klub Morthens Trnava dokumenty a články Spring Spirit 22 -23 maj, Písek, ČR

Morthens Trnava – článek Spring Spirit 22 -23 maj, Písek, ČR

Možné akce:
profilové foto Mikuláš Kvetan
Mikuláš Kvetan

Spring Spirit 22 -23 maj, Písek, ČR

Vytvořeno:24. 5. 2010, 21:27
Autor:Mikuláš Kvetan
Přílohy:

anketa Jak bych si zabehal strasne!

Možnosti
Anotace:Druhý český ligový turnaj. Česká tímová špička. Parádne zápasy.

Spring Spirit, Písek, 22 – 23. máj 2010

 

Zostava Morthens: Mišo, Ivan, David, Luky, Jaja, Miki, Pato, Spišo, Kuzmo, Lucia, Poly.

 

Piatok:

Ideme s Lukym na tréning Outsiterov, zobrať našu výpomoc. Tam sa zrovna hral ligový zápas Boul, takže Luky si hneď zahral predturnajový rozohrievací zápas s juniorskou repre proti Mental Discorders. Ja, keďže som stále neni fit, tak som si zafreestyloval pri čiare. Potom sme sa už rýchlo zobrali na cestu. Do Písku sme prišli až niekedy o polnoci, tak sme sa tešili, jak zalahneme do spacákov a behom sekundy všetci pospíme jak polená. Podarilo sa nám to ale až asi o tri hodiny, keď už došlo aj Jaje, Ivanovi a Lukymu, že je čas stíchnuť a spať.

 

Sobota:

Vstávam s neuveritelným spánkovým deficitom. Keďže aj tak nehrám, tak zvažujem, že ani nevstanem zo spacáku a celý deň preležím v telocvični. nakoniec sa vnútorne presviedčam, že predsa len na ihrisko pôjdem. Ešte zostáva presvedčiť aj zbytok tímu. Našťastie na fieldoch boli aj raňajky, tak sa to podarilo. Areál v Písku je velmi dobrý, sú tam zo dve futbalové ihriská s tribúnami, povedla dalšie tréningové plochy, s umelou trávou, hokejbalové ihrisko (alebo čo sa šport to tam hrali) a automat na horúcu čokoládu. Prvý zápas hráme s 3SB. V podstate až na rozbehávaní vidím našu zostavu prvýkrát pokope. 6 hráčov z Morthens, štyria z Outsiterz, a jeden nehrajúci štatista. Nič moc. Podľa toho aj prvý zápas vypadal. Oči ma štípali nielen z trojhodinového spánku, ale aj z predvedenej hry. Velmi bolo cítiť, že tím je poskladaný z ludí, ktorí spolu netrénujú, tak sme aj prehrali, vlastne ani neviem kolko, ale spravil som pár giga dobrých fotiek. Po zápase si spolu s tímom sadáme a rozoberieme, čo zlepšiť. Páči sa mi, ako si to všetci berú k srdcu. Podla toho aj ďalší zápas vyzeral. Dali sme si pred ním rýchly dril na flow, a dosť výrazne sa to prejavilo na hre. Nábehy už mali svoje časovanie, podarilo sa nám posúvať hru cez give and go až k ich zóne a dať pár pekných bodov. V tomto zápase (proti PeaceEgg) som si povedal, že našich skúsim trochu prebrať, a odohrám zo dva bodíky s tímom. Zadýchal som sa už pri prvom cutte, stále som silno bez kondičky, a keďže sa musím šetriť, tak som išiel potom dole (možno aj preto, že sme zatial dostali dva body, ale takto to vyzerá lepšie). V treťom zápase proti Terrible Monkeys som si už dal pauzu. Naši hrali opäť trochu lepšie, ale stále to nebolo ono. Chýbala iskra, rýchlo si bolo treba uvedomiť, že hráme za jeden tím. A to nás čakal zápas proti českej legende Prag Devils, od ktorej sa nedalo čakať nič iné, len to, že nás nepustia absolútne k ničomu. Navyše sa pred zápasom davidovi ozvali jeho zničené lýtka, tak si musel dať pauzu. Úvod – podla predpokladov. PD si hrajú svoju hru, my síce tiež občas ideme pekne dopredu rýchlymi prihrávkami, ale vždy je z toho turnover. Zlom prišiel asi v štvrtine zápasu, kedy zrejme Ivanovi začalo šlapať to, čo si pred zápasom dal. (Inak si to neviem vysvetliť). Začal makať asi na dvesto percent, svojim výkonom a nadšením strhol ostatných, ktorým sa tiež začalo dariť. Naše give and go, ktoré nám v predošlých zápasoch fungovalo tak z polovice teraz zaúradovalo, a dávame im tri rýchle body. nestačia sa čudovať. Zápas začína byť vyrovnaný, aj keď stále tesne prehrávame. Maká sa naplno. Ivan aj s obviazaným členkom v zóne v tesnom súboji preskakuje ich najlepšieho longa Dreda (toho s tými dredmi), ktorý svojho času hrával za anglický Clapham . Hráči chodia na striedačku totálne vyčerpaní, hrajú ako o život, evidentne sa bavia hrou, chvíľu pražákov dokonca doťahujeme. Podarilo sa nám pár velmi pekných obrán. Zápas síce nakoniec vyhrali, ale od tohoto momentu hral na ihrisku úplne iný tím. Čo sa mi ale páčilo najviac bolo, že na nasledujúci zápas proti Prag Devils B sme nastúpili totálne vyhecovaní, dokonca ma zlomili, nech si s nimi zahrám opäť pár bodíkov. A že v tomto sa ja dlho ukecávať nenechám.

            Na zápas sa musíme presunúť. Hrá sa totiž na druhej strane mesta, takže sa nasáčkujeme do auta, modlíme sa, aby nikto vnútri nechytil kŕč, a vyrážame. Druhé ihrisko bolo na vyvýšenej lúke hore za mestom, velmi pekný výhľad na Písek. Rozhadzujeme sa, počkáme ešte, kým sa skončí predošlý zápas. Česi 5 sekúnd pred koncom dávajú Švédom gól, a pôjde sa na nájazdy. Celý turnaj sa kvoli semifinále hokeja zastavuje asi na štvrť hodinu. štyri aktuálne hrajúce tímy sa pred nájazdami narvú spolu s domácimi štamgastami do blízkeho šenku. V podstate sledujem hokej v šenku prvýkrát, tak si to dosť užívam, aj keď hrajú česi. nakoniec postúpili do finále, a behom päť minút sa teda mohlo ísť hrať. Chytáme začiatok zápasu. Vyhrávame tuším 2:0, kým sa spamätajú. Opäť predvádzame neskutočne rýchlu hru ich stredom obrany porovnatelnú s našimi výkonmi z Winterligy. V polovici zápasu sa ale skúsení pražáci preberajú, a doťahujú, neskôr aj vyhrávajú, stále však velmi tesne. Nastupujem pomaly na každý druhý bod a ďakujem za adrenalín, vďaka ktorému necítim, ako sa naozaj cítim. Po našom slabšom strede zápasu, alebo skôr uspokojeniu z toho, ako nám to ide, sa nám opäť darí dostať do zápasu. Sťahujeme to na rozdiel jediného bodu. Blíži sa koniec zápasu, majú útok, ale našou dravosťou sa nám podarilo zobrať im disk. Bohužial nám následná dlhá do zóny nevyšla a po tesnom lay-out drope dávajú Prag Devils rozhodujúci bod na 8:6. Fakt infarktový záver. A to som ešte nevedel, čo príde v našom poslednom zápase v nedelu.

            Keďže sa začalo hrať neskôr, musíme rýchlo baliť a utekať naspäť do centra. Hráme tam krížový zápas proti Pražskej Sedme, alebo Prakem Zničíš, alebo Pražskej Zimnici, skrátka proti pražskému pickupovému tímu, kde hrá aj Kačer, a spoznal som tam veľa hráčov ze Žlutej Zimnice. Mišo prehráva flip o dresy. Musíme sa teda prezliekať. Narýchlo zháňame červené dresy a ideme na lajnu. V tomto zápase si opäť plánujem zahrať na hendli pár easy bodov. Po prvých bodoch sa stali dve veci. Vyhrávame 2:1 a začala sa neuveritelná búrka. Ďalší bod trval pomaly pól roka, a PZ sa podarilo po niekoľkých turnoveroch vyrovnať. Vybieham na lajnu. Behom desať sekúnd mám premočené všetko okrem úzkeho pásu na trenkách, kam si chvatne utieram oči, aby som aspoň videl. Celý čas husto prší. Disk je šmyklavý, a často padá. Napriek tomu všetci bojujú o každý centimeter ihriska. Nikto nemá problém hodiť sa po zdanlivo stratenom disku. Musím spomenúť Jankin lay-out, ktorým zachránila bod, a asi najlepší Lukyho šmyk-lay-out, aký som kedy videl. Luky dostáva prihrávku na päty, snaží sa cuttnúť, aby bral disk. V blate sa šmýka, vyletia mu nohy a padá na hubu. Jediné, čo nechal vo vzduchu bola ruka, ktorou neuveritelne chytil disk. Do prekvapenej obrany s kľudom rozohráva. Paráda. (S odstupom času si uvedomujem, že to bolo kua v úplne inom zápase – až proti Hairy Blocku v nedeľu ráno na rozbahnenom ihrisku, ale už sa mi to nechce celé prepisovať). Ja som si tiež dal dve krásne obrany, keď po dlhých huckoch do zóny útočníci už brali disk, ale na poslednú chvíľu sa mi ho podarilo zobrať. Bohužiaľ, moja následná rozohrávka už nebola taká kľudná, ale bloky si aj tak zapíšem do denníčka. Na výsledok tohoto zápasu si absolútne nepamatám. Každopádne sme o pár bodov prehrali. Musím ale priznať, že to bol jeden z dvoch najlepších zápasov na turnaji, ktorý som si neuveritelne užil. Aspoň som sa potom viac tešil na sprchu.

            Celý večer pršalo. Pred večerou pršalo. Počas večere pršalo. Dokonca po večeri pršalo. Aj keď sme sa boli prejsť do mesta, tak pršalo. Pršalo na Sochy z písku v Písku, pršalo aj na ostrove, dokonca pršalo, aj keď naši išli na párty, a pršalo aj keď som išiel s Davidom na čaj, keďže som akútne potreboval niečo teplé, keďže stále pršalo. Dva zápasy, ktoré som odohral mi dali silno zabrať. Musím ísť spať. Neuveriteľná svalovica. Bojím sa, aby som sa neprepálil pri comebacku, a tak na druhý deň nehrám. Bude to teda ako z typických amerických filmov, kde sa na najdôležitejšie zápasy zraní najväčšia hviezda a tím sa musí vzchopiť a samozrejme to vyhrá celé v poslednej minúte. Kusisko pravdy pri tomto turnaji, ale u nás to bolo trochu inak. Ráno nemohla hrať polovica tímu. Mišo kvoli šlache na kolene, Jaja kvôli modrine veľkosti kedlubny na stehne a kvôli členku, Lucii a Ivanovi tiež z členku rástla druhá noha. Ja už hrať nemôžem určite, cítim sa ako po maratóne. Davidove má stále zapálené lýtka. Operatívne pred zápasom ruším všetky výhovorky, a hrať idú všetci okrem mňa a Miša. Nastupujeme teda proti Hairy Blocku a s Mišom, našou striedačkou a chvíľu aj s Brankim vytvoríme na saidelaine pravé frisbeeové peklo. Podarilo sa dokonca spraviť tri mexické vlny a stále sme našich ťahali dopredu typickým Trnava doteho! Chcem sám seba zavraždiť, že som si zabudol slnečné okuliare. Brutálne ma pália oči od silného slnka. Ihrisko je stále premočené, ale pomaly sa vysúša. Lukyho životný catch. Niekoľko skvelých obrán. Polovica z nášho tímu sa pomaly pravidelne hádže po diskoch. Super podívaná. Zápas veľmi vyrovnaný. Zo začiatku opäť vyhrávame. Slabší stred. 5 minút do konca, prehrávame 8:6, máme útok. Stačí nám dať bod, a potom hustú obranu, ktoré sa nám darili. Sme perfektne vyhecovaní. Trnavský kotel burcuje. Ideme opäť pekne dopredu, bohužiaľ strácame zbytočne disk, a dostávame bod. Je rozhodnuté. Smola. Musíme absolvovať ešte zrejme veľa takýchto vypätých záverov, aby sme dokázali s kľudom rozhodnúť takéto zápasy. Ideme teda hrať o posledné miesto proti tímu Atruc (Atrofované ruce). Čo sa mi veľmi páčilo bolo, že táto prehra nás nijako psychicky nezničila, naopak baby vytiahli parádnu roztopenú čokoládu z ktorej sme si všetci uchlipávali rozvalení pri ihriskách. Dokonca sme im do tej čokolády ponamáčali tváre, čo netuším koho bol nápad, ale Mišovi sa evidentne páčil, keďže im ju potom musel/mohol zlízať z tváre. Dokonca potom povedal, že na posledný zápas nastúpi. Urýchlene pokračujem v rozprávaní až na druhej strane mesta, kde hráme proti Atrucu.

            Zápas sa opäť vyvíjal ako podľa zlého amerického scenára, výborný úvod, zlý stred, kvalitný záver, tesná prehra. Tento krát vyhrávame už minimálne 4:2, keď opäť zaspávame a zápas je vyrovnaný. Tento zápas prežívam asi najviac. Moje ubolené a zničené hrdlo dostáva zabrať. Veľké nervy. Naši makajú ako draci. Hádžu sa do prihrávok, bojujú, získavajú dôležité útoky. Bohužiaľ občas v útoku hráme veľmi nekoncentrovane, a v predchádzajúcich zápasoch sme hrali podľa mňa viac istejšie. Súper dokáže premieňať svoje dlhé, my ich stále rúbeme na náhodu, a väčšinou je z toho turnover, alebo drop. Asi tri body sme dali po prihrávke, ktorú chytil úplne iný človek, než komu bola určená. Našťastie sme si všetky body poctivo vybojovali naspäť pri obrane. Blíži sa záver zápasu. Tento krát navzdory scenáru vyhrávame o bod. Najväčšia hviezda je ale pekne podľa pravidiel konzumného diváka na striedačke a nemôže zasiahnuť do hry. Chýbajú mi konfety a viac spomalených záberov. Hudba je inak dobrá. Máme disk. Všetko je v našich rukách. Stačí dať bod a už sa nič nemôže stať. Ideme krásne dopredu. Každý, čo prihrá si hneď nabieha na ďalšiu prihrávku. Give and go opäť nesklamal. Pýtam sa sám seba, prečo sme toto nemohli hrať už pol roka dozadu, ale stále sme sami zastavovali hru a nechávali obranu zoradiť sa. Luky dostáva disk, vyzerá to, že spraví fejk a hneď odovzdáva disk, ale ten mu pri tom fejku nezavinene vypadáva z ruky. Všetci makajú do zóny brániť, ale pár sekúnd pred koncom nám dávajú bod. Takže sa hrá posledný, konečný a rozhodujúci bod plný napätia. Máme útok. Prichádzame krásne až k zóne, Dave si nabieha, v súboji troch ľudí a Ivana ale padá. Inak by bral disk. Samozrejme hlási faul. Znamenalo by to teda, že rozhodujúci bod dáme takto. V kútiku mojej filmovej aj športovej duše dúfam v kontest, aby sa vrátila hra. Verím našim, že dajú bod z hry. Je to tak, súper neuznáva faul, hra sa vracia naspäť, a my máme šancu dať bod. Tento krát už s omnoho väčším kľudom, premieňame našu šancu a vyhrávame jeden z mála zápasov, ktoré boli tesné. Možno je to ďalší zlom a dokážeme tesné zápasy vyhrávať viac. Každopádne v titulkoch hrá do podmazu 4–hodinové techno z krásnej českej diaľnice D1, na ktorú som si počas tej cesty zložil pár vlastných pesničiek.

            THE END

 

 

based on the novel  „What you can do with a regular frisbee disc“

from Miki Kvetan 

Komentáře k tomuto článku