Chrast u Chrudimi, Česká republika
Zostava: Miki, Mišo, Zibo, Jorki,Vierka,Jaja, Vilo, Peťo,Filip
Štvrtok: Stretávka na pumpe o siedmej. Fakt netuším ako sa nám podarilo vyraziť iba s polhodinovým meškaním. V podstate na cestu si ani nijak moc nepamätám, pretože mi stále padala hlava, a prebral som sa až keď sme zastavili v strede pola na WC a spravili sme tam strašné disko. Do Chrastu sme dorazili taki zničení, že sme ledva stihli upiecť klobásky čo tam boli, velmi hlučne o polnoci postaviť stany a spať.
Piatok: Kvoli vetru, vďaka ktorému sme sa v plápolajúcom stane cítili ako vedla diskotéky sme vstali ráno všetci už pred budíčkom. Človek by si povedal, že sme mali teda viac času na prípravu na prvý zápas, alebo strečing, ale my sme to využili na poriadne raňajky. A tak aj prvý zápas vyzeral. DiscTraktor : Morthens 14:3 Hrali sme snáď najhorší prvý zápas zo všetkých našich prvých zápasov. Nevedeli sme si dvakrát po sebe prihrať, disky nám padali, nikto pomaly nevedel, kam si má nabiehať, a ešte aj ten Branki s Beou im prišli pomôcť. Skrátka strašné. Preto sme aj do druhého zápasu proti českej legende Prague Devils nastupovali s malou dušičkou. To nám asi dosť pomohlo, pretože hra zrazu začala vyzerať, prestávali sme dropovať lahké prihrávky, a uhrali sme niečo aj smerom dopredu a dali sme im parádny bod cez stred ich obrany, čo poteší viac, než náhodná šupa do zóny ( že Jorky! :). Zápas nakoniec skončil tiež tuším 14:3 ( čo je štandardný výsledok, keď si presne nepamätám, kolko to bolo ), ale pocit zo zápasu bol úplne opačný. Zahrali sme si uplne parádne, v niektorých častiach hry sme ich zatlačili až k ich zóne, donútili sme ich kaziť, tvorili sme už aj my, tri uhrané body velmi potešili. Ďalší zápas bol proti domácemu tímu BOA z Chrastu. Aj sa trošku zamračilo, čomu sme sa potesili, pretože to slnko nás uplne vyčerpávalo. Najlepšie počasie na frisbee vydržalo tak 10 minút. Potom nám odfúklo dva stany, zmokli všetky veci, a najväčšie šprinty hádzali ludia z našej striedačky, ked utekali ratovať čo sa dá. Juniorský stan skončil po dvoch saltách v lese, Jorkyho hacienda celá premočená. Čo je ale najhoršie, počas toho bezbožného vetra sa stále hralo, my sme nedokázali prihrať ani na dva metre, bez toho, aby disk neodfúklo o dalších dvadsať. Kvoli dažďu som pomaly nevidel hriščo, nieto ešte behať za diskom. Nakoniec sa to ale umúdrilo a už len pršalo, takže sa to dalo dohrať viacmenej v pohode. Podla mňa to bol jeden velký zápas, ktorý sme odohrali so srdcom, a naplno aj počas celého lejaku. Zápas BOA:Morthens 14:3, zápas Ultimate:Búrka 15:1 (ten jeden bod má za kvalitne odfúknuté stany). Hneď po zápase sme utekali ratovať stany a hladať mobily, samozrejme že keď sme dohrali, tak vykuklo slnko, takže to chytilo práve nás ( a dalšie 3 tímy hehe ). Po večeri sme isli spať. Žiadne kachny, žiadne rundy, žiadne ohováračky ani Vierku nikto nebalil. Skrátka taká pohodka.
Sobota: Netuším, ako sa nám to podarilo, ale vstali sme opäť pred budíčkom. Z juniorského stanu sa ozývali stony. Starí harcovníci poradili Filipovi na ráno džús. Evidentne mu to pomohlo, pretože hral ako vymenený. Hrali sme tri zápasy. Proti 3SB sme prehrali opať 14:3. Užíval som si ale najmä zápas proti Velkej Morave. Stretli sme sa opäť s Konopom z Brna, zápas bol velmi vyrovnaný, stále to bolo o jeden bod, všetci išli naplno, hádzali sme sa do blokov, šprintovali do zóny, naša hra mala občas dokonca flow, darilo sa nám rozbehávať ich obráncov rýchlymi swingami, a zrazu to išlo. Zápas bol až do konca vyrovnaný. V závere nám však asi ešte chýbala vyhratosť z dôležitých zápasov, ( ako aj v Pliscsabe, a Viedni, kde sme prehrali o bod ), pretože na konci nás zatlačili, a vyhrali o dva bodíky. Posledný bod padol po Jorkyho (nie poslednom) likvidačnom faule v zóne na hráča s diskom, čo bolo samozrejme rýchlo uhrané na náhodu, a zápas teda skončil 10:8. Ďalší zápas sme hrali proti Žlutej Zimnici, čo bol tím, u ktorého sme nechápali, ako je možné, že nehrá o prvé priečky. Priznali sa, že to netušia ani oni, ale zo zápasu vyplynulo, že tam mali byť, pretože nás tlačili, hrali, každú našu chybu využili na velkú šancu, a aj keď sme sa potom dostali do tempa, a pomohla nám pri pár hrách aj dobre vyspatá Bea, tak sa nám podarilo dať iba pár bodov. Zato zrážiek bolo viac, tento zápas mi pripomínal americké finále klubových majstrovstiev, kde to ide do súbojov a padá sa na zem v klbku hráčov. Síce tá prvá zrážka vyzerala tak, že Jorky proste zobral disk, a Vilo a jeden Žlutý Zimnic zostali za ním na zemi ako trosky, ale tá druhá už bola klasická a hlavne vyrovnaná vzdušná zrážka troch hráčov v zóne (v podstate jump over the Jaja, akurát bez bodu). Večer sme dali v reštaurácii guláš, a aby sme sa aj najedli, tak ešte aj pizzu, a išli sme dom. Pri tmavom stane sme si ešte povyprávali pár strašidelných príhod, takže nikto nechcel ísť sám na záchod, a z tmavého stanu na nás vybodlo prekvapenie v podobe schovaného Miša a Jorkyho, takže o husacú kožu nebola núdza. Potom nás ešte z postele vytiahli Outsiteri, tak sme sa nechali, ale Maťo mal teda ráno vďaka nám o budíček postarané.
Nedela: Kruté ráno. Kamene v lýtkach. Po dvoch dnoch frisbee si necítim nohy. Čaká nás opäť 3SB. Tí nás už minule rozbili, tak ideme na lajnu dobre rozlepení. Netuším ale ako sa nám to podarilo, ale zrazu sme vyhrávali 5:2, hrali sme ako o život, všetko vychádzalo, dávali sme jeden bod za druhým, vyrovnané body, ani sme nekazili tak moc, jak sme zvyknutí. V polke zápasu nám ale už asi došli sily už definitívne. Ja som na striedačke už nemohol ani vstať, videl som, že aj ostatní už v stacku oddychujú viac, než inokedy. Takže nás začali pomaly doťahovať a nakoniec teda aj dotiahli. Dôležitý a vypätý záver zápasu zvládol opäť lepšie súper, a tak sme prehrali opäť o dva body, tuším 9:7. Hráme teda o posledné miesto. Náš súper je Chlupatá Žába. 15 malých dvanásťročných detí. Už sa vidíme, ako ich roztrieskavame, ako na nás nemajú šancu, a ako im ukážeme, čo je Ultimate. Po chvílke prehrávame 2:1. Nikto nechápe, ako je to možné. Psychika zaúradovala, mysleli sme si, že to tam nejak bude padať samé. Problémy s prihrávkami, ktoré mali oni nečakane presné. Klud. Začíname konečne hrať. Skúsili sme na nich pascu, ktorá sa nám na neskúsené tímy osvedčila už vo Viedni, a ktorú sme už v pár zápasoch skúsili aj v Chraste. Pouch v otvorenej im začína robiť problémy, prebralo nás to, a začali sme hrať. Pomaly sme sa ukludnili a podarilo sa nám vyhrať. Morthens:Chlupatá Žába 9:5. Potom sme si ešte pozreli zápas o tretie miesto. Napínavý boj medzi Outsiterz a DiscTraktor. Rozhodujúci bod. Hrá sa na doraz. Niekolko pokazených longov. Povzbudzuje sa, ludia na čiare žijú, pri každej akcii to vrie. Nakoniec však Outsiteri po rýchlej akcii do zavretej prehrávajú. Trochu ich ešte podporíme, pretože hrali parádny zápas, rozlúčime sa, a dem dom. Našu prachovú šou cez finále radšej nespomeniem. Už som sa organizátorom ospravedlnil, je to ok, chcú nás aj o rok;) Cestou sme sa ešte neplánovane stavili v Chrudimi ( čo sme nerátali, že zablúdime hned v druhej dedine ) a na dvoch pumpách, lebo Jorkyho automatická prevodovka odmietala na dialnici prehodiť aspoň na štvorku, a na 7 tisíc otáčkach je to už o volačom inom;)
Takže perfektný turnaj, zistili sme, ako sa hrá DDC, zistili sme, ako sa hrá 7 na 7, zistili sme, ako sa hrá naplno, zistili sme, ako sa hrá so svalovicou, a klobáskami v žalúdku, ako sa hrá v búrke, vo vetre, bez stanov, ako sa poriadne pulluje, a že na každého súpera sa dá hrať. Skrátka, paráda. Teším sa nabudúce.
Mikinko najlepší