Ligový turnaj o Hanácký Šálek 6 – 7 júna 2009     (mapa)

Zostava:Zibo,Mišo,Miki,Saška,Majka,Vierka,Veronika,Luky,Filip,Roman

V krásne, mierne slnečné i ufúkane piatkové popoludnie s miernym meškaním sme šli do Česka na jeden už z niekoľkých turnajov, ktorých sa náš najlepší team zúčastnil. Nabudení i s kopou nálady sme opúštali Trnavu. Zrejme by to bolo až príliš nudné, keby cesta nebola okorenená komplikáciou, ktorá spočívala v zlyhaní poistiek Mikiho auta. Dosiahli sme úspech Mikimu svietili aspoň svetlá. Pokračovali sme v ceste už iba s jedným zastavením, ktoré bolo na území Česka v skvelom prostredí kravských smradov, kde Roman navrhoval kratšiu cestu. Od cieľa nás delil už len kúsok, pár kilometríkov a boli sme tam. Keďže sme nezablúdili celú cestu, tak nám zrejme bolo súdené zablúdiť v cieli. A blúdili sme nielen vtedy kým sme našli ihriská, ale blúdili sme aj potom keď sme sa rozhodli že nájdeme M-club, kde mala byť párty. Po hodine krásnej, priam uzimenej prechádzky sme ho našli. Nebolo by na tom nič zlé, ale pri pomyslení, že sme ho obchádzali asi 3-krát počas neprestajného hľadania, pichalo pri srdci nejedného z nás. Takže herňa s lákavým jackpotom 9 mil. bola M-club. Popili sme jedno pivko, vypočuli 3-krát rovnakú, zrejme DJ oblúbenú pesničku a poberali sa spať na ihriská. Cesta bola v poctate krátka a ešte jedno milé prekvapenie: cesta do M-clubu bola označená žltými stužkami, ktoré sme si nevšimli.  S náznakami únavy a s radosťou na náruč teplého spacáka sme z áut vyberali batožinu, stany, karimatky a všetko čo naše ruky odniesli. Stany sme mali zachvíľku postavené. Batožinu sme dali do nich, rozložili teplé spacáky, zabalili sa do náruče spacáku i do náruče spoluspiaceho a zaželali si „Dobrúú noc!“

Ráno zvonil budík. Bolo 8:00 a my sme mali hodinu aj pól do začiatku nového zápasu. Vymotali sme sa zo stanu, naobliekaní lebo hrejivé slniečko nás bohužial nevítalo. Raňajky už boli priam v plnom prúde a my sme sa pridali tiež. Dodali sme si novú energiu. Bolo jej treba veľa. Po dobrých raňajkách už prezlečení v dresoch sme podliehali bolestiam ešte ospalého tela, pri Saškinej rozvičke. Tá nás dostatočne prebrala a rozhýbala, čo nám dovtedy veľmi chýbalo a hor sa do prvého zápasu s Terrible Monkeys. Bol to náš rozbehový zápas, čo bolo aj vidieť. Zápas sme prehrali 15:1. Ďalší zápas nás čakal až o pár hodín neskôr. O 13:50 sme mali nastúpiť na hrací plac Cé, kde nás čakali muži z družstva Polmos, ktorým sme tiež podlahli. Skoré: 15:4. Bol to už o niečo lepší i sviežejší zápas, aj keď bodov s našej strany mohlo byť viac. Dropy, malé množstvo prihrávok, zlá obrana i ďalšie chyby sa s nami ťahali počas celého turnaja. Počas voľného času medzi prvým rozbehovým a druhým zápasom sme si my baby zahrali ešte jeden zápas. Zlákala nás Bea. Baby s Českých teamov a my zo Slovenska sme si zahrali zápas proti babám s Poľska, ktoré mali tiež pomoc zo Slovenska. Výsledok zápasu však moja pamäť neudržala. Čas 15:30, naše družstvo na lajne dohoduje taktiku a spúšťa sa prvý bod zápasu s 3SB. Síce opäť prehra 13:3 ale viacej dropov bolo aj z ich strany. Počasie sa mračí, mraky boli na spadnutie, sem-tam sa spustilo pár kvapiek dažďa a na scénu prichádza aj chladný vietor. Do predposledného zápasu nás delí pár minút. Saška nám opať rozhýbava svaly, hodiny ukazujú 17:10 a my opäť, stojíme na lajne. Mierne dohady, slová do bitky, púl a hra začína. Tráva sa šmýkala, dážď spustil pár kvapiek akoby na výstrahu, my sme hrali ako draci. Zaznela trúbka: „KONIEC HRY!“ , skóre 13:3, Žlutá Zimnice si nesie víťazstvo a pred nami už len posledný zápas. Hodiny odbíjajú do posledného zápasu, sme nedočkaví a počasie čakalo tiež kým spustí svoju show. 18:55 a my rozohrávame už posledný sobotnajší zápas. „To najlepšie na koniec“. Má to i teraz svoje opodstatnenie. Posledný hraný zápas proti Peace Egg ( čítaj Písek ) končí veľkou búrkou i najlepším skoré všetkch našich zápasov tohto turnaja a to 12:6. Možno mi dajú za pravdu i iní keď poviem, že tento zápas bol najlepší či už bodovo, ale aj hrou. Teplá sprcha nás síce nečakala ale vlažná voda nás tiež veľmi potešila. Sprcha bola po celom dni ako poklad a dobrá večera, ktorá nás čakala bola tiež výdatná „odmena“. Napoly sme sa chystali i na párty, ktorá bola v už známom M-clube. Kolesá áut, ktoré nás viezli späť na ihriská šli do Romanovho domčeka, kde sa otvárala fl...(scene missing) ... „Dobrú noc“.

Prvý nedelný zápas sme hrali o 10:20, budíček by sa nám tým pádom posunul o cca hodinku neskôr. Naša predstava o peknom spánku bola asi až tak moc ružová, že nám nebolo dopriané sa zobudiť normálne ale v sprievode tisíckrát hranej pesničky na tomto turnaji s reštiky blízko našich stanov. Neprestajné tuc-tuc-tuc-tuc.... Bolo natoľko otravné, že vyhnalo s postele každého! Raňajky boli zdravým prínosom energie, ktorú sme do nedelného, už pekného slnečného dňa potrebovali. Rozostavení v kruhu, oblečení už v dresoch sme sa ohýbali v cvikoch Saškinej rozcvičky. Do toho nám hrala hudba, ktorú sme už počas víkendu nikoľkokrát mali tú nečesť počuť. Je odpískané, čas 10:20 a Morthens hrá prvý zápas s Českým teamom Východní blok, ktorý sa hrá v sprievode miestami zubatého slniečka. 11:10 sa píska koniec a skóre je 15:4. Prvý zápas máme za sebou, zmáha sa silnejší vietor, do ďalšieho – posledného zápasu so Spirit on Lemon nás delí nejaký ten čas. Cvičíme a hádžeme jedna radosť a o 12:00 stojíme poslednýkrát na lajne s ako takým odhodlaním do zápasu s už spominaným teamom, ktorého členovia mali viac svalov a kíl ako celý náš team dokopy. Hra končí opať prehrou 15:3. Zvalení na trávniku rozprávame si postrehy k zápasu. Skáče po nás hmyz, ktorého na placi Cé bolo viac než dosť. Unavení a uživajúc si oddych sa Mišo a Filip hrajú na besných, Vierka neváha, berie foťák, fotí besných a pár fotiek nafotíme ako celý team. Niektoré teamy hrajú ešte zápasy, no my sa už poberáme do spŕch s istotou, že dneska potešie teplá voda. I bolo tak. Teplá sprcha mala regeneračný účinok. Čakalo nás balenie. Pobaliť sa, ponachádzať stratené, dať všetko do pôvodného stavu. Naša už posledná turnajová úloha. Po sprataní všetkého čo patrilo nám, sme brali stoličky, pobrali sa na hracie bole Á, kde sa začínalo hrať finále. Výsledok si opäť moja pamäť nezapamatala, ale zápas bola radosť pozerať. Odovzdávanie cien a celkové vyhodnotenie víkendu bola, už závečná „ceremónia“, ktorou sa celý turnaj uzatvoril. Vyhrali sme rajčiny a najlepší si odniesli fidorkové medaily a sklenné trofeje. Cestou k autám zahájil Miki lúčiaci ceremoniál veľkým ČAUTE, ako milý pozdrav, ktorým sa lúčil team Morthens s turnajom O Hanacký šálek, Odry 6.-7.6. 2009.

Majka