"V posledných zápasoch bol už progres jasný"

Trnavské mužstvo Morthens Trnava sa v nedelu 25. 10. zúčastnilo rakúskeho turnaja Erntedank Tournament vo Viedni. Turnaj bol bol tímom poňatý ako nováčkovský, takže v zostave sa objavili až štyria hráči, ktorí nikdy predtým neboli na žiadnom frisbee turnaji. Menovite Ivan Koleňák, Peter Záhorec, Jakub Hrušovský a Dominika Uličná. S trénerom tímu sme sa bavili o tomto pohodovom turnaji a o cieloch tímu, s ktorými na turnaj išlo.

Libor Gažovič: "Vzhladom na to, že sme si neboli istí úrovňou ostatných tímov, naše ciele, čo sa týka umiestnenia boli nejasné. Najzaújmavejším cielom pre nás však bolo zapracovanie nováčikov do zostavy a tohtoročná rozlúčka s turnajmi na živej tráve. A myslím, že oba sme splnili na 100%."  Špecifikom turnaja bolo, že sa odohrával na cielovej rovinke dostihovej dráhy, takže tráva bola mäkká, štuple sa pekne zabárali. Po turnajoch na velmi suchej tráve a tvrdom povrchu bol toto pekný odpočinok pre nohy. "Členky, kolená, kĺby... tie najviac trpia na tvrdom povrchu, to vám povie každý športovec. Povrch tu bol mäkký, len možno tráva bola privysoká. Čo však bolo katastrofické, a za čo by som organozátorov pokarhal, bolo označenie samotných ihrísk. Naozaj nezvládnuté." Naozaj, tímy občas nevedeli, kde presne je už ihrisko, a ktorá kuželka označuje zónu, a ktorá je iba na čiare. Vráťme sa však k nováčikom. Svoj prvý turnaj si poctivo odbehali, občas síce nevedeli, kam sa postaviť, ale na prvý turnaj hrali velmi dobre. Začiatky sú pre každého ťažké. Bohužial neexistuje žiadna čarovná formulka, alebo rada, ktorá by sa dala povedať nováčikom, a tí by tak nabrali skúsenosti. Snažili sme sa ich teda koordinovať najmä počas zápasov, a rozoberať ich, ale aj naše chyby a nedostatky po zápase. V posledných zápasoch bol už progres jasný, aj napriek tomu, že som nebol spokojný s tým, do akej miery hráči prenášajú pokyny zo šatne na ihrisko. Takže v čom sa majú hráči najviac zlepšovať, aké najčastejšie chyby v zápasoch robili? Nehovoril by som ani tak o chybách, možno by som to skôr nazval klasickým dôsledkom neskúsenosti. Musí si tým prejsť asi každý. Treba sa hlavne naučiť držať stranu, ktorú bránime a keď chytíme disk, tak nepanikáriť, hrať viac na istotu, a nie tlačit disk za každú cenu do zóny, o čom sme si hovorili aj medzi zápasmi. Boli to nervy: Keď k tomu prirátam, že ani my, ktorí si hovoríme skúsení v našom tíme sa máme toho ešte vela učiť, hra často vyzerala hrozne. Ihrisko bolo pomerne úzke a dlhé, s čím sme sa ťažko vysporiadavali, mali sme trochu problémy s čistením ihriska, občas sme sa sami zatvárali, bolo vidieť, že pohyb po ihrisku sme občas nezvládali podla našich predstáv. S turnajom však podla bezprostredných reakcií vládne spokojnosť, hráči sa snažili, makali. Čo sa týka nasadenia, nemôžem vysloviť kritického slova voči komukolvek v tíme a aj napriek tomu, že som doteraz bol dosť kritický, naša predvedená hra by si možno zaslúžila aj lepšie výsledky a umiestnenie. Celkovo považujem turnaj za úspešný a príjemne osviežujúci v týchto, už neskorých jesenných mesiacoch. A na záver tohto hodnotenia ešte odkaz samotným nováčikom, ktorí tvorili skoro polovicu zostavy: Musím povedať len, že sú talentovaní, a každý z nich bol pre mňa príjemným prekvapením. Rád by som vyzdvihol niekoho výkon, ale nedá sa to. Všetci boli skvelí a som si istý, že čas, ktorý do nich investujeme sa nám vráti aj s úrokmi. Nesmú ale na sebe prestať pracovať a pokračovať v nastolenom trende. Sú to totiž práve oni, kto môže byť Ultimate špička na Slovensku o 5 - 10 rokov.

Po trénerovi tímu sa nám podarilo vyspovedať ešte aj jedného z hráčov tímu. Behal, makal, trhal sa o každý bod. Niekolko skvelých obranných zákrokov, a naša istota v rozohrávke. Filip Paulo:

M: Filip, ako sa ti hralo v Rakúsku?

FP: Erntedank bol zatial môj jediný turnaj, kde som cítil, že makám (primerane k tomu ma aj strašne bolia nohy). Prvý zápas bol, ako sme si aj hovorili, rozbehávací a rozhadzovací, tam som sa aj naštartoval. V druhom zápase som chytil depresiu, keď nás súper doslova prevalcoval. Skrátka hrôza. Ale v dalších zápasoch to už bola úplná paráda. Stačilo sa namotivovať a už to išlo. Síce sa prihodilo pár dropov, alebo zlých prihrávok, ale vždy som to mohol nejako napraviť. Tento turnaj som si jednoducho užil!

M: Oproti ostatným turnajom si hral konečne v pohode, bez stresov, vytiahol si pár nádherných zákrokov, či už obrany v zóne, či pár skvelých prihrávok cez súperovu obranu. Čo sa stalo? Začal si konečne trénovať naplno, alebo je to čisto o psychyckej pohode?

FP: Jasne, že psychická pohoda. Čistá hlava, totálne vyhecovaný každou chybou súpera, že teraz môžme dať bod. Určite sa pod to podpísali aj tréningy, už sa lahšie orientujem v hre, za posledný polrok som nedostal ani jeden Callahan.

M: Dopočuli sme sa, že Oplík, ktorý sprevádzal tím Morthens na výjazdoch už pomaly rok bol túto nedelu na svojom poslednom výjazde. Máš preňho nejaké rozlúčkové slová?

FP: Čože? Poslednom? Ja už žiadnym iným autom na turnaje chodiť nechcem. To auto si získalo všetky moje sympatie! Proste pozreš naňho a povieš si, toto auto sa mi páči. Útulné, zlaté, kde tu sa niečo pokazí, ale nemôže všetko klapat, no nie? Oplíku dávam sto bodov a želám ešte vela šťastných kilometrov!

Na záver ešte pripomeňme, že tím Morthens Trnava skončil na kludnom štrnástom mieste. Zostava na turnaji: Libor Gažovič, Michal Kšinant, Mikuláš Kvetan, Saška Domotorová, Vierka Domotorová, Filip Paulo, Christián Grim, Dominika Uličná, Jakub Hrušovský, Peter Záhorec a Ivak Koleňák.

Vo Viedni s nami boli aj naši najvernejší fanúšikovia, ktorým týmto chceme poďakovať.