zostava: Roman, Zibo, Miki, Veronika, Saška, Vierka, Miso, Jaja, Luky, Čúzo
FREEZBEE CUP 2009
Sneh ešte ani poriadne nezliezol z Majdánu a my sme sa dočkali prvého tohtoročného turnaja a to hneď na patričnej medzinárodnej úrovni v maďarskej Piliscsabe. Prípravu sme nezanedbali, teda aspoň čo sa týka vytúžených dresov, tie sa viezli v Romanovom aute ako ďalší platný hráč. Nikto nezaspal, nič nezostalo doma zabudnuté, nikto nemeškal, ako keby odchádzal celkom iný tím. Tento pocit istoty sa rozplynul keď Roman veselo na Nitrianskej vytiahol na maďare a Zibo ako jeho konvoj zamieril na benzínku. Dobrá nálada nás ale neopúšťala, veď Romana viedla navigácia a u nás sa na toto miesto posadil Mikinko svetaznalý, ...kto už by sa stratil?... Aha, tam je Šoporňa, tam sme to mali odbočiť? A na Mikiho sa spustil zo zadného sedadla príval výčitiek, nadávok,...všetko trojmo :-) Nevadí, flexibilne sme zaradili do programu cesty praktickú geografiu, veď kedy zas budeme mať príležitosť navštíviť taký Močenok? Vo výchovno-vzdelávacom duchu sme pokračovali aj s témou ako to bolo, keď sa vybrali pramuži na lov, čo však našich mužov nijako neoslovilo. Majú proste radšej zemepis a tak sme sa vedno bavili tým, ako Miki stresoval Ziba ukazovaním neexistujúcich odbočiek vedúcich určite k cieľu našej cesty pričom občas múdro nazrel do mapy. Zibo si každú jeho informáciu overoval zo zadného sedadla, pretože tú mapu sám vytlačil a teda vedel, že prvý relevantný údaj na slovenskej strane sa volá Štúrovo. Po prechode cez Dunaj sme neodolali vysvietenému Ostrihomu a tak šup ho na kopec kochať sa parádnym výhľadom. Ešte sme z tej výšky skúsili reflektormi signalizovať osádke druhého vozidla(alebo batmanovi)našu polohu, ale po príchode maďarskej gardy sme odoslali pozdravné maily našim najdrahším, teda Mikinko Mikimu a Zibo Liborovi a Piliscsaba už bola na dosah. Na mieste nás privítali odostlané postieľky, novučičké dresy a veľmi priateľský Gyula(Ďula) s metaxou. Založili sme tábor, vyložili zásoby na ľahkú večeru o siedmych chodoch, rozložili kufrík na poker, ...proste Las Vegas, ibaže tie svetlá nám Roman zhasol a nemilosrdne (lebo som vyhrávala) nás zahnal spať.
Ráno to s počasím vyzeralo ako po Ďulovej opici, striedmo sme sa najedli (v Ozde mali lepšie raňajky) a s pokynmi od Romana sa mohol začať o 9:10 prvý zápas s Up Dog zo Zagrebu. Hrali sme celý turnaj na dva kompletné útoky Roman, Veronika, Vierka, Mišo, Čúzo a druhý Zibo, Miki, Luky, Saška a Jaja. Teda prvý zápas sme hrali pekný ultimate, veľa sme si nahrávali, takže sme aj udržali disk, mali sme prehľad, dobrý flow, a každý neskutočne veľa dropov v zóne(ja hneď prvý). Prehrali sme tuším 8:2, ale žiadna hanba, bol to naozaj pekný zápas. Potom sme hrali s Hagymas bab, vymakanými chalanmi v ružových tričkách. Strašne rýchly zápas, veľa behania na oboch stranách. Nevedeli sme si poradiť s ich obranou, vyblokovali naše nahrávky, nehrali sme vôbec v pohode, rozbili nás tuším 11:2. Nasledovali MUF, oranžové tričká, mali dobrý zohraný tím, a aj keď to spočiatku vyzeralo vyrovnane, stratili sme koncentráciu a dôraz na obranu, urobili sme veľ a chýb, takže prehra. Na zápas s Outsitermi sme sa tešili a mali sme sa prečo. Veľmi pekná a vyrovnaná hra, na čo predtým neboli zvyknutí, prehrali sme tesne 7:9, super zápas. Takže nabudení sme išli do poslednej hry s ELTE, ktorú sme právom vyhrali. Pekne sme rozohrávali, dôrazne bránili, menej chýb, viac bodov. Do sprchy sme išli príjemne unavení a spokojní . K večeri bol guláš a vegetariáni mali ako som predpokladala vysmážaný syr, takže to vyhrali pečené zemiaky s kyslou uhorkou, ten nálev sa im fakt vydaril. Večer bol na programe tanec a Beerrace, pivo rakúske fajne, pálinka domáca grc, mali sme silné polienka v ohni Miša a Jaju, avšak bez umiestnenia, zrejme kvôli boľavému kolenu.
V nedeľu ráno sme mali prvý zápas z Igaze, čo bol slabší tím, ale požičiavali si lepších hráčov a hlave baby z Hallodu. My sme sa nezľakli ani Ďula ani jeho posíl a peknou hrou sme ich dali asi 11:7. Roman nás všetkých prekvapil, že nám ženám zablahoželal(teda všetci chalani) k MDŽ malou chutnou fľaštičkou Bailey´s. Po hre sme sa išli zbaliť, upratať izbu, zahrať curling s metlou a pivom, nabrať sily a pokecať o hre, zápasoch a turnaji vôbec. Druhý vyhratý zápas na turnaji je zatiaľ náš najlepší výsledok. To nás ohromne povzbudilo a tak sme si trúfali na ďalší zápas s MUF, veď sme s nimi hrali včera a keď sme ten zápas rozobrali, mali sme šance. Takže 12:25 začala naozaj výborná hra. Zabehali sme si dosýta, pekné body vybojované na obidvoch stranách, skúšali sme swingovať, posúvať disk po stranách, na longa, prebíjali sme sa cez zónu, stále vyrovnané skóre. Outsiteri nás povzbudzovali, Keso aj s Beou radili, na tabuli 7:7. Last point. Stále sa držíme, oranžové tričká už nevládzu, a posledný bod je víťazný. Šťastie prišlo v nedeľu na oranžovú stranu. Aj tak sme ale šťastní, že sme zahrali tak pekný zápas. V kruhu nás súper pochválil, aký progres sme zaznamenali od sobotného zápasu a my si to uvedomujeme tiež. Skvelý pocit. Aj Roman nás chváli, nevadí , že sme nevyhrali, bojovali sme s nasadením a 1O.miesto je zas o ďalší stupienok vyššie.
Na vyhlásení zas rečnil Ďula, aj oni majú MDŽ tak najprv všetky baby a dvaja maďari s meninami dostali kvetinku, potom umiestnení dostali diplomy s vystrihnutým číslom, Igaze dostali spirit a všetci bez výnimky čokoládku. Maďari si ešte vyhlasovali osve umiestnenie a rozdávali poháre, lebo to boli zároveň Majstrovstvá Maďarska v Ultimate frisbee. Cesta domov v pohodičke, pokúsili sme sa osádke Romanovho auta ukázať krásu Ostrihomu o ktorú boli ochudobnení, ale sú to všetko kultúrni nevzdelanci, barbari a ignoranti, tak sme sa vybrali tentokrát naozaj najkratšou cestou do matičky Trnavy.
Printed by Vierka